Nie je voda ako voda
Je toľko možností, čím si uhasiť smäd! Samozrejme, s prihliadaním na to, aby to prospievalo aj zdraviu, nielen našim chutiam. Lebo nie každá minerálka nám urobí dobre a nie každá ochutená pramenitá voda je kalorická bomba. Skúsme sa v tom zorientovať!
Sami na sebe určite poznáte príznaky dehydratácie – človek je unavený, podráždený, precitlivený, nevládze ani mu nemyslí. To všetko jednoducho preto, že keď má telo málo vody, neostáva mu iné iba spomaliť. Zaťažené obličky a srdce fungujú iba s veľkou námahou, zvýši sa krvný tlak a rovnako aj objem jedov v tele, lebo bez dostatočného prísunu tekutín nie je možné vylúčiť ich. Vec je jasná, vodu treba piť a radšej viac ako menej. Ale akú?
Poriadok v pojmoch
Tak si teda skúsme trochu upratať v dojmoch a pojmoch. Zmätok v nich robí najmä slovo „minerálka“, ktoré naznačuje, že voda obsahuje minerály. Je to trochu zavádzajúce, pretože minerály má aj voda z vodovodu, ale minerálkou nie je. Rozdiel je hlavne v tom, že aj keď voda prúdiaca vodovodným potrubím môže vyvierať zo zeme ako minerálka (druhá možnosť je, že je to povrchová voda) a aj keď obsahuje minerály (ale v oveľa, oveľa menšom množstve ako voda, ktorú zvyčajne minerálkou nazývame), je chemicky upravovaná a dezinfikovaná (chlórovaná). To žiadna tekutina s označením minerálka nie je!
Tak už vieme, čo tečie z vodovodného kohútika, teraz ešte vedieť, čo za vodu je to vo fľašiach v obchodoch. Stolové, pramenité, minerálne, liečivé či dojčenské pochádzajú z hlbín Zeme. Všetky sú zdravotne nezávadné. Na rozdiel od vody z vodovodu sa však nesmú chemicky dezinfikovať. Povolené je iba odstránenie nestálych zložiek (najmä zlúčenín železa a síry) a odstraňovanie oxidu uhličitého, ktorý je prirodzenou súčasťou prameňov z bývalých vulkanických oblastí.
Fľaše v obchodoch
V regáloch s nápojmi teda môžeme nájsť veľa rôznych vôd, ktoré zvyčajne laicky nazývame minerálky, hoci sa navzájom líšia nielen obsahom vo vode rozpustených tuhých látok a stopových prvkov (laicky hovoríme o mineráloch), ale aj účinkami a tým, ako je zdroj tento vody sledovaný.
Minerálna voda je darom prírody, ktorý na zemský povrch vyviera buď prirodzene, takpovediac sám od seba, alebo mu človek vybudoval cestu na povrch. Kým sa z vody vyvierajúcej z prameňa stane voda minerálna, zodpovedné úrady sledujú zdroj minimálne tri roky a skúmajú, či si stále zachováva svoje zloženie, výživové vlastnosti, fyziologické účinky a pôvodnú čistotu. Keď sa zdroj uzná ako minerálna voda, plní sa do fliaš ako potravina. Voda pritom nesmie byť nijako chemicky upravovaná (okrem oddelenia nestálych zložiek (najmä zlúčenín železa a síry) a dezinfikovaná. Oblasť, v ktorej vyviera, je vyhlásená za chránené pásmo. (Príklady: Kláštorná, Budiš, Gemerka)
Liečivá voda je minerálna voda s unikátnym zložením, ktoré pomáha liečiť niektoré choroby alebo im predchádzať. Od iných podzemných vôd sa líši tým, že v litri liečivej vody je viac ako 1000 miligramov rozpustených tuhých látok, prípadne viac ako 1000 miligramov rozpustených plynných látok oxidu uhličitého. Kým sa zdroj uzná za liečivý, sleduje sa jeho stálosť a vlastnosti minimálne päť rokov. Tieto vody majú veľkú moc, fakt dokážu liečiť, no v tom je zároveň ich nebezpečenstvo. Chorí ľudia, starší ľudia a deti by ich mali piť iba po konzultácii s lekárom, zvyšok populácie si ich síce môže dopriať aj bez toho, ale iba s mierov. Tu vážne platí, že všetkého, aj toho zdraviu prospešného, veľa škodí! (Príklady: Fatra, Korytnica, Brusnianka)
Pramenitá voda (niekedy označovaná aj ako stolová) tiež vyviera na zemský povrch z hlbín Zeme. Kým sa povolí jej plnenie do fliaš a predaj, zdroj nejaký čas sledujú zodpovedné orgány. Pramenitá voda nemôže byť chemicky dezinfikovaná a okrem odstránenia nestabilných zložiek musí byť do fliaš plnená taká, aká vyviera. Zvyčajne má nízky obsah minerálnych a stopových prvkov, preto je vhodná aj na každodennú, dlhodobú konzumáciu. (Príklady: Zlatá Studňa, Toma Natura, Rajec)
Dojčenská voda je pramenitá, mikrobiologicky bezchybná podzemná voda, ktorá spĺňa prísnejšie požiadavky na obsah niektorých látok (napríklad dusičnanov a fluoridov) a celkového množstva minerálov, ktoré môže obsahovať. V zásade sú dojčenské vody slabo mineralizované a tak ako všetky vyššie spomínané vody, nesmú byť dezinfikované akýmikoľvek prostriedkami. (Príklady: Drobček, Lucka)
Balená pitná voda je voda pochádzajúca z podzemného prameňa, ale môže to byť aj povrchová voda. Musí byť zdravotne nezávadná, zdroj sledujú zodpovedné úrady a na rozdiel od vody z vodovodu nesmie byť upravovaná prípravkami na báze chlóru. Stolová voda nemôže byť sýtená oxidom uhličitým.
Slovenské bohatstvo
Čo si z toho delenia zobrať do bežného života? Platí, že na každodenné pitie sú najvhodnejšie pramenité vody alebo minerálky s nízkym obsahom minerálov. Jednoduchou pomôckou je skratka RL na etikete. Ak je číselný údaj pri nej vyšší ako 500 mg/l, znamená to, že ide o stredne alebo silne mineralizovanú vodu, ktorú treba piť s mierou a jednotlivé „značky“ by sa mali striedať aspoň každých šesť týždňov.
A že si je z čoho vyberať! Nech si svetové celebrity pijú vody z ľadovca, my tu máme onakvejšie bohatstvo! Slovensko patrí medzi krajiny s výnimočne vysokým počtom uznaných prírodných prameňov. Momentálne sa ich počet pohybuje okolo dvoch tisíc! Pritom každá má trochu iné zloženie a preto aj iné účinky.
Čo voda dokáže
Minerálne vody sa podľa zloženia delia na množstvo rôznych skupín. Ale ak ste s chémiou prišli do vážnejšieho styku naposledy na strednej škole, hrozí, že v snahe zorientovať by sme dosiahli jediný výsledok: bolenie hlavy. Jasné, že to nikto nechce, preto úplne pokojne zabudneme na to, že podľa katiónov delíme minerálne vody na sodné, horečnaté či vápenaté a podľa prevládajúceho aniónu na hydro-uhličitanové, uhličitanové, síranové, chloridové a ďalšie. Ako? Že už bolí? Pardon, pardon!
Tak to zjednodušme: ak si pitím vody z lona prírody nechcete navodiť žiadne zdravotné ťažkosti, dávajte prednosť pramenitým stolovým vodám. Ak chcete minerálku, voľne radšej tú s nižším obsahom minerálov a po čase ju vymeňte za inú nízko alebo stredne mineralizovanú. S vysoko mineralizovanými, liečivými vodami opatrne, ak máte nejaké zdravotné ťažkosti, radšej sa o ich pití poraďte s lekárom.
Zaujímavosti
Ideálna teplota: Najviac skutočnej chuti majú minerálky a pramenité vody s teplotou 7 až 10 stupňov Celzia. Ale ani teplo ich nepokazí, na rozdiel od rôznych sýtených a ochutených nápojov. Utrpí iba chuť.
Kauza prvá – citrón: špecifická a prirodzená chuť minerálky a stolovej vody však dostane parádne na frak, keď ju „vylepšíme“ plátkom citróna. Táto kombinácia by mala byť jednoducho tabu!
Bublinky: Proti gustu žiaden dišputát. Niekedy nie je na škodu, pomôcť bublinkami rozbehnúť trávenie po výdatnom jedle. Ale aby bolo jasné, oxid uhličitý v žalúdku zniekoľkonásobí svoj objem, takže vo finále máme nafúknuté brucho a plyny sa neodbytne tlačia von jedinou možnou cestou. Čo ostáva? Prechádzaj sa, kto môžeš!
Kauza druhá – vápnik: Vedecky sa už mnohokrát dokázalo, že minerálne látky obsiahnuté vo vode sa ľahšie vstrebávajú do tela a to ich dokáže efektívnejšie využiť vtedy, ak sú rozpustné vo vode. Napríklad využiteľnosť vápnika z mliečnych výrobkov je približne 30 percent, kým z minerálok dokáže telo využiť až 60 percent vápnika. Takže ak je niekto alergický na laktózu alebo jeho organizmus netoleruje mlieko, stačí piť minerálky a je to v mokrom suchu.
